O tichu a architektúre
"Nič tak nepremenilo ľudskú povahu ako strata ticha," píše švajčiarsky filozof Max Picard (Picard, M.: The World of Silence. Washington: Gateway, 1988). "Poézia vyrastá z ticha a ticho rozvrhuje." Picard svoju myšlienkovo provokatívnu knihu Svet ticha uzatvára Kierkegaardovou výzvou: "Vytvárajte ticho!"Veľké umenie sa zaoberá tichom. Ticho v umení ale nie je púhou neprítomnosťou zvukov – je nezávislým zmyslovým a duševným stavom, pozorovaním, načúvaním a poznávaním ticha. Práve ticho prebúdza pocit melanchólie a túžby po neprítomnom ideále. Ticho vyvoláva aj veľká architektúra. Prežívať budovu neznamená len prezerať si jej priestory, formy a povrchy, ale taktiež načúvať jej charakteristickému tichu. Každé veľké architektonické dielo sa vyznačuje svojim vlastným tichom. Silný architektonický zážitok vyraďuje hluk a obracia moje vedomie k sebe samému; počujem len tlkot vlastného srdca. Vlastné ticho architektonického prežitku podľa mňa vychádza z toho, že obracia našu pozornosť k našej vlastnej existencii – cítime, že načúvame svojmu vlastnému bytiu.
Úlohou architektúry je vytvárať, uchovávať a ochraňovať ticho. Veľká architektúra je ticho transformované do hmoty, skamenené ticho. Ak pominie hluk a ruch výstavby a dozneje pokrik robotníkov, stavba sa premení v bezčasový monument ticha. Akú stálosť a spoľahlivosť potom môžeme v týchto veľkých dielach architektúry pocítiť!
Dnes túžime po architektúre, ktorá by bola výrazom spontaneity a autenticity individuálnej existencie. Túžime po architektúre, ktorá odmieta hluk, výkonnosť a módu, ktorá neusiluje o dramatickosť, ale skôr o zlyričtenie reálnych vecí každodenného života. Túžime po radikálnej obyčajnosti, prirodzenej architektúre, ktorá našu myseľ naplní dobrým pocitom, podobne ako keď vstúpime do dedinskej chalupy. Potrebujeme asketickú, sústreďujúcu a kontemplatívnu architektúru, architektúru ticha. (Juhani Pallasmaa: Six Themes for the Next Millennium. In: Architectural Review. 196/1994, s. 78-79 [74-79].)
Celý originálny text štúdie